Mikroprojekt
Remeslo má zlaté dno
„Remeslo má zlaté dno“
Známe slovenské príslovie, ktoré často počujeme medzi ľuďmi. Aj žiaci z našej školy a z Horní Bečvy si mali možnosť prvýkrát 13. februára a opakovane 27. februára vyskúšať jedno z piatich ľudových remesiel. Lektorkami boli členky spolku Živena, ktorým záleží na šírení tradičných ľudových remesiel medzi mladou generáciou.
Lektorkou drôtovania bola pani Knapcová. Deti pod jej vedením vytvorili nádherné svietniky z drôtu a dozvedeli sa aj niečo z histórie drotárstva na Slovensku. Naši drotári boli a sú známi po celom svete.
Deti sa venovali aj ďalšiemu známemu remeslu, pri ktorom sa celou školou niesla vôňa škorice. Určite ste už uhádli. Je to výroba medovníkov. Bez medovníkov sa v minulosti nemohli konať žiadne jarmoky alebo púte. A tak je to dodnes. Nejeden muž, mládenec svojej milej kúpil krásne zdobené maľované srdiečko. Mama kúpila svojmu dieťatku koníčka alebo medovníkovú bábiku.
Žiaci, hlavne tí mladší, si vyskúšali výrobu medovníkov od prípravy cesta, cez pečenie v kuchynke až po ich zdobenie, zabalenie do fólie a upratanie si svojho pracovného miesta. Dievčatá si v Horní Bečve už upiekli a vyzdobili maľované medovníkové vajíčka pre svojich šibačov. Mladé medovnikárky nemali problém komunikovať medzi sebou, i keď rozprávali iným ale príbuzným jazykom. Tak ako im išla práca od ruky, išli im aj ústa. Bolo im veľmi veselo. Lektorkou bola Miriam Valicová.
Pán Revallo, ktorý prišiel medzi deti až z Turan. Porozprával deťom o košikárstve a o typických výrobkoch z prútia na Turci. Najprv im ukázal ako sa začína robiť košík. Košikári ho sledovali a potom to začali skúšať. Pred prácou ich však lektor upozornil na bezpečnosť práce, pretože pracovali nielen s prútím ale aj nožíkmi. Najskôr začali robiť slniečko, spodok košíka. Prekvapivo najšikovnejšie bolo dievča z Horní Bečvy. Zahanbila aj chlapcov. V Horní Bečve sa chlapci učili robiť korbáče. Pripravovali sa na Veľkú noc, na šibačku.
Cigánske tkanice. Keď toto slovné spojenie počuli deti, nemali o tomto remesle žiadnu predstavu. Nakoniec zistili, že sa to podobá tkaniu. Ženy v minulosti takto robili ozdobné šnúrky na mužské klobúky , sebe šnúrky na kroje alebo na kapsy. Pani Zubajová im ukázala, ako to robili v minulosti. Dnes už také veci robia stroje. Urobili si aj veľmi pekné náramky. Kedysi sa robili mužom do hory týmto spôsobom „zápiastky“, ktoré si dávali na široké rukávy na zápästí, aby im nezavadzali pri rúbaní, poprípade, aby sa im nezachytili o konáre stromov.
Veľmi zaujímavé bolo remeslo, za ktorým museli žiaci cestovať až do Strečna, pretože prevážať krosná na tkanie by nemalo zmysel. Navštívili tam pani Kadašiovú, ktorá ich nedočkavo čakala a s veľkou radosťou privítala vo svojej „kúdeľnej izbe“. Mnohí žiaci tam prvýkrát videli krosná. Dozvedeli sa ako sa pestuje ľan, ako sa spracúvava. Mohli si to aj vyskúšať. Zahrali sa aj na priadky. Priadli na kolovrátku a prišli na to, že to nie je ľahká práca. Zistili ako z toho bolia prsty. Uvedomili si, že ľudia v minulosti mali oveľa ťažší život. Museli si všetko vyrobiť svojimi rukami. Nepomáhali im žiadne stroje, ako je to dnes. Potom si každý vyskúšal tkanie na krosnách. Účastníkov práca zaujala. V Bečve si z utkaných látok dorobili kapsy a remence si urobili cigánskymi tkanicami. Tašky boli také nádherné, že by ste neverili, že to robili deti.
Tkanie v Horní Bečve bolo nahradené hrnčiarstvom. Lektorom bol akad. sochár Štefan Pelikán. Porozprával im o tradícii hrnčiarstva, keramiky. Žiaci pracovali s hlinou. Modelovali. Vyrobili nádherné práce. Hotové umelecké diela. Práce zatiaľ zostali v Bečve, pretože ich neskôr vypália v peci.
Po práci a chutnom obede nasledovala pre žiakov odmena vo forme výletov. Na Slovenskej strane sme žiakov z Horní Bečvy zaviedli do rázovitej dediny Rajeckej doliny, do Čičmian. Pohľad na okolitú krajinu bol nádherný, pretože deň predtým nasnežilo a spoza mrakov nakoniec vykuklo aj slnko. Boli sme pozrieť aj v dreveniciach. Veľmi ich zaujali nielen maľované drevenice, ale aj kroje. Všetci sa potom vyfotili pri typických kohútoch vyrezaných z dreva. S týmto motívom sa stretli aj na dreveniciach. Povedali sme im, že čičmianske vzory majú na svojich oblečeniach naši športovci na Olympijských hrách v Soči.
Na českej strane zasa naše deti navštívili Zvonicu na Soláni. Tento deň síce nebol slnečný, ale cez to všetko bol pekný pohľad na okolie. Zaujímavá bola aj samotná Zvonica, ktorá na nás zvonku pôsobila ako maličká, ale keď sme vošli dovnútra boli sme ohromení až očarení. Na prízemí bolo trochu ľudovej histórie a na ďalších dvoch poschodiach sa rozprestierala galéria obrazov. Dokonca na prvom poschodí bývajú aj menšie koncerty. V okolí Zvonice sme mohli obdivovať sochy ľudových rezbárov.
Na záver môžeme len skonštatovať, že máme šikovné deti a keď ich budeme viesť k práci, k ľudovým remeslám a ukážeme im možnosti ich využitia aj dnes, budú svoj voľný čas využívať zmysluplnejšie.
A aj toto je zmysel a cieľ projektu Tradície detskými očami.
Výlet v Čičmanoch
Horná Bečva